Kapitola 7

Rodová rovnosť a rovnosť príležitostí


V tejto kapitole sa dozviete:


  • Čo znamená rodová rovnosť.
  • Čo je to feminizmus a na čom je založená jeho kritika.
  • Ako sa rodová rovnosť premieta do zamestnanosti, miezd a trhu práce.
  • Či chudoba súvisí s rodovým delením.
  • Vzdelanie a rod.
  • Rozhodovanie v spoločnosti a rod.
  • Špecifiká slovenského vývoja v rodovej oblasti.


7.1. Rodová rovnosť


Otázky súvisiace s rodovou rovnosťou sú vo verejnom diskurze často predmetom vášnivých debát, a to najmä preto, že skúmajú vzťahy, rozdelenie rolí a moci medzi pohlaviami. Keďže ide o pomerne novú tému, spomínané debaty bývajú nezriedka sprevádzané rôznymi nedorozumeniami v dôsledku chýbajúcej znalosti základných pojmov k téme. Ak teda hovoríme o rodovej rovnosti a všetkom, čo s ňou súvisí, v prvom rade musíme tieto základné pojmy – najmä citáciou práce sociologičky Sylvie Porubänovej (2006) – definovať.

  • Rod (gender) chápeme ako sociálnu kategóriu, ktorá nám umožňuje interpretovať rozdiely a vzťahy mužov a žien. 
  • Pohlavie je biologická kategória, ktorá označuje univerzálne, vrodené rozdiely  medzi mužmi a ženami.
  • Rodové vzťahy sa týkajú deľby a distribúcie práv a povinností či zdrojov a výhod medzi mužmi a ženami, ktoré sa uplatňujú v spoločenskom i osobnom živote.
  • Rodová rovnosť (gender equality) znamená rovnaké postavenie a účasť oboch pohlaví vo všetkých sférach  súkromného a verejného života s cieľom plnohodnotného uplatnenia mužov i žien. Pohľad na spôsoby merania rodovej rovnosti nájdete tu.
  • Rodové stereotypy sú zidealizované a zjednodušené obrazy, respektíve jednoznačne určené predstavy „typicky“ ženských a mužských vlastností, aktivít, správania. Extrémnou formou rodového stereotypu je sexizmus, teda diskriminácia alebo nenávisť voči ľuďom na základe pohlavia. Za prejav sexizmu sa považuje napríklad predstava, že jedno pohlavie je nadradené druhému. Odborné texty o rodových stereotypoch môžete nájsť tu
  • Rovnosť príležitostí mužov a žien znamená, že neexistujú bariéry alebo akákoľvek forma diskriminácie na základe pohlavia či rodových rozdielov. Otázkam rodovej rovnosti v oblasti zamestnanosti a pracovného života sa venujú napr. smernice Európskeho parlamentu.
  • Uplatňovanie rodového hľadiska (gender mainstreaming) je systematické začleňovanie potrieb, priorít a pozícií mužov a žien do každodenných záležitostí  i rôznych úrovní politík a rozhodovania. Podrobnejšie sa jej venuje aj Organizácia spojených národov.

Miera dosiahnutej rodovej rovnosti v moderných spoločnostiach do veľkej miery súvisí so schopnosťou verejnej politiky zosúladiť pracovný a rodinný život. Jedným z veľmi dôležitých cieľov sociálnej politiky, ktorá sa usiluje o dosiahnutie rodovej rovnosti, preto býva odmeňovanie za neplatenú prácu v domácnosti a starostlivosť o deti – teda za prácu, ktorú vykonávajú spravidla ženy. Sociálne systémy, vychádzajúce z historického nastavenia, kedy bol hlavným živiteľom rodiny muž, sa však menia veľmi pomaly a na novú situáciu – rastúci počet žien, ktoré sú aktívne na trhu práce, a zároveň sa starajú o domácnosti – reagujú veľmi pomaly. Zmeny za posledné dekády však nastali aj v roli muža, manžela, otca, ktorý čelí novým výzvam. Viac sa o zmene stereotypu rodiny dočítate tu

Ženy vstupujú na trh práce v dejinách ľudstva pomerne neskoro. Svetová organizácia práce však uvádza, že ženská práca tvorí približne dve tretiny odpracovaných hodín sveta. Väčšina ich práce je ale neplatená, alebo zle platená, často vykonávaná v domácnosti, preto sú ekonomicky závislé na inej osobe. Feministické hnutie kládlo veľký dôraz na ekonomickú nezávislosť žien začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia. Do spoločnosti vstúpila prvá generácia žien s vysokoškolským titulom a tie žiadali zmenu postavenia v spoločnosti. Udalosti 19. storočia, zmeny v štruktúre osídlenia, zvýšená dostupnosť blahobytu a zmena vo výrobných procesoch, to všetko pomenované jedným pojmom- priemyselná revolúcia malo silný dopad na rodinu, obzvlášť na postavenie žien v nej. Odmietali zamedzujúci prístup na trh práce, degradáciu domácich prác a tradičnú deľbu na mužské a ženské práce. Čakali by sme, že práve tu nastane zmena a ženy sa stanú nezávislými od svojich rodín, respektíve od tých, ktorí sú na čele rodiny, teda zvyčajne otec, alebo manžel. Ivo Možný tvrdí, že opak bol však pravdou. Tým, že sa oddelilo bydlisko od zamestnania sa, ženy stali ešte závislejšie od povolaní manželov. Až povojnový „baby boom“, respektíve ženy ktoré vyrástli z „baby boomu“, zmenil situáciu. Pracovná mobilita vydatých žien sa zvýšila (Možný, 2006: 175 - 177).

Preto sa Európska únia snaží bojovať proti rodovej nerovnosti. Stanovila si jasné ciele, ktoré chce do roku 2020 dosiahnuť. Tieto ciele nadväzujú na stratégiu Komisie pre rovnosť žien a mužov (2010-2015). V pakte Európa 2020 opätovne potvrdzuje záväzok EÚ na preklenutie rozdielov v zamestnanosti, vzdelávania a sociálnej ochrany, zabezpečovanie rovnakého odmeňovania za rovnakú prácu, podporovať rovnú účasť žien na rozhodovaní a boji proti všetkým formám násilia na ženách. To zdôrazňuje  dôležitosť  začlenenia hľadiska rodovej rovnosti do všetkých politík vrátane externých aktivít  EÚ. Zdôrazňuje tiež zosúladenie pracovného a rodinného života ako predpoklad pre rovnakú účasť na trhu práce. Rozvoj služieb, starostlivosti o deti ako možnosť otcov čerpať rodičovskú dovolenku, majú pozitívny vplyv na ponuku pracovných miest  pre hlavné opatrovateľky, ktorými sú zvyčajne ženy. Cieľom je dosiahnuť  30% ženských členov v hlavných európskych spoločnostiach na rozhodujúcich pozíciách do roku 2015 a 40% do roku 2020. Pohľad do témy práv matiek s deťmi prináša aj správa UNICEFu z roku 2010, ktorú nájdete tu.


7.2. Feminizmus a jeho kritika


Feminizmus má mnoho vetiev a odnoží – a tak ako pri iných politických ideológiách, ani v tomto prípade sa nedá hovoriť o „jedinej ideológii“. Stručné zhrnutie historického vývoja feminizmu nájdete tu. Podrobnejšie rozdelenie jednotlivých odvetví feminizmu nájdete tiež tu


7.2.1. Podoby feminizmu


Sú feministky/feministi, ktorí považujú za hlavný cieľ dosiahnutie rodovej rovnosti. Sú však aj takí, ktorí predpoklad rovnosti odmietajú s tým, že ženy môžu byť mužom nadradené, rovnako ako takí, podľa ktorých je pre ženy charakteristické ich materinské cítenie, majú väčší zmysel pre spoluprácu a podobne. Pre marxistických feministov a feministky je hlavným problémom to, že útlak žien je výsledkom triednej štruktúry spoločnosti.

Feministi a feministky sa delia na základe ich názorov na prirodzenosť a prirodzené rozdiely medzi mužmi a ženami. Pre liberálny feminizmus takéto rozdiely neexistujú, a preto podľa nich má byť prístup k ženám i mužom rovnaký. Niektoré iné smery feminizmu existenciu týchto rozdielov (biologicky alebo sociálne konštruovaných) uznávajú, a z toho vyplýva ich presvedčenie, že prístup voči ženám a mužom má byť za určitých okolností odlišný (napríklad tam, kde rovnaké zaobchádzanie nie je možné vzhľadom k biologickým rozdielom). Diskusiu o základných filozofických pilieroch feminizmu môžeme nájsť napríklad tu. Diskusiu o feministických právnych teóriách nájdete tu. Súčasné trendy feministického myslenia sú analyzované tu. Diskusiu o feminizme v medzinárodných vzťahoch nájdete tu.


7.2.2. Kritika feminizmu


Po vzniku feminizmu v období osvietenstva (keď ho reprezentovali napríklad Mary Wortley Montaguová alebo Markíz de Condorcet) sa objavila jeho konzervatívna kritika, ktorá ho považovala za nemorálny – a tak vznikol aj opačný myšlienkový smer, ktorým je antifeminizmus. Jeho primárnou snahou bolo zabrániť emancipácii žien a v širšom zmysle liberálnym spoločenským reformám. Hlavným cieľom antifeminizmu bolo udržať alebo obnoviť dôležitosť sociálnych, ekonomických a politických rozdielov, vyplývajúcich z príslušnosti k tomu-ktorému rodu. Podľa tohto názoru sú takéto rozdiely žiaduce a treba ich uchovávať. O túto prirodzenú rozdielnosť sa opierajú mnohé organizácie, ktoré vystupujú anti-feministicky, napríklad rôzne cirkvi, hnutia proti potratom, ale aj politické režimy.

Antifeminizmus sa neskôr spájal aj s kritikou feminizmu ako spôsobu myslenia, prepojeného s myšlienkami komunizmu. Kritika komunizmu v USA po druhej svetovej vojne bola tiež sekundárne kritikou feminizmu.

Odpor voči feminizmu vyviera z rôznych motivácií – od snahy uchovať „tradičnú morálku“ spoločnosti cez rôzne ideologické či praktické výhrady (apelujúce na prirodzenú odlišnosť pohlaví) až po úzke záujmy niektorých skupín. Proti feministickým myšlienkam, napríklad volebnému právu, vystupovali napríklad lobistické skupiny priemyselníkov, pretože nebolo v ich záujme, aby ženy získali politický vplyv povedzme na rozhodnutia regulujúce detskú prácu. Feminizmus bol nepriateľom aj pre nemecký národný socializmus v tom, že protirečil nacistickým snahám o veľkú pôrodnosť a o vytvorenie prototypu „ideálnej nemeckej ženy“ (bojovníčky a matky). Feministicky zmýšľajúce ženy sú často obviňované z rozkladu spoločenských hodnôt či nízkej pôrodnosti. Celkovo môžeme povedať, že antifeministické hnutia sa dostávajú do popredia najmä vtedy, keď feminizmus už dosiahol isté úspechy.

V praktickom živote sa kritika feminizmu často spája napríklad s názorom, že ženy sú zvýhodňované oproti mužom. Ako príklad je uvádzaná oblasť starostlivosti o deti po rozvode, keďže deti sú omnoho častejšie dávané do opatery matkám (článok na túto tému nájdete tu). Podobne je často kritizovaná aj pozitívna diskriminácia žien (ako prostriedok na dosiahnutie rodovej rovnosti) prejavujúca sa kvótami v oblasti zamestnávania, vzdelávania, politiky a zdravotnej starostlivosti. Feminizmus môže byť taktiež príčinou vyššieho počtu rozvodov. Podľa niektorých mysliteľov (Jim Kalb) sú muži a ženy zjavne odlišní a z toho prirodzene vyplývajú aj rozdiely v ich spoločenských rolách. Podľa iných (Pat Buchanan) sú zasa ženy „od prírody“ horšie vybavené k tomu, aby uspeli v súťaživom kapitalizme. A napokon je tu názor (Friedrich Nietzsche), že ženy sú od prirodzenosti odlišné od mužov, a preto sa na ne nemajú aplikovať mužské vzorce správania, a to aj preto, že ak sú ženy postavené na úroveň mužov, existuje predpoklad, že nebudú schopné plniť si svoju najdôležitejšiu úlohu: privádzať na svet silné deti. Tieto a podobné teórie viedli k tvorbe mýtu o páde mužov, ktorý je analyzovaný tu.


7.2.3. Feminizmus a rodová rovnosť


Ciele agendy rodovej rovnosti a jednotlivých smerov v rámci feminizmu môžu byť v súčasnosti za istých okolností paralelné, vzájomne sa doplňujúce, ale aj zásadne odlišné. S istou dávkou zjednodušenia to môžeme vysvetliť napríklad tým, že kým rôzne formy feminizmu predstavujú predovšetkým teoreticko-akademický koncept s dosiaľ pretrvávajúcim akcentom na situáciu žien, rodová rovnosť je prístupom pri tvorbe sociálno-politických opatrení, zdôrazňujúcim rovnaké práva i povinnosti oboch pohlaví.

Existujú však aj príklady prieniku cieľov feminizmu a politiky rodovej rovnosti – napríklad pozitívna diskriminácia, ktorá sa v súvislosti so snahou o zvýšenie zastúpenia žien v rozhodovaní o spoločenskom vývoji uplatnila v mnohých krajinách. Aj v slovenskej spoločnosti prebiehala diskusia o zavedení kvót pre ženy na kandidátnych listinách politických strán. Jednou zo stratégií Európskej únie je dosiahnuť 40% kvótu pri zastávaní vysokých manažérskych funkcií ženami. Projekt pozitívnej diskriminácie, ktorého cieľom je uľahčiť prístup určitým (dovtedy diskriminovaným) skupinám obyvateľstva ku vzdelaniu, práci a podobne, za zvýhodnených podmienok, je však vo všeobecnosti (nie špecificky voči ženám) veľmi kontroverzný, a aj preto sa na Slovensku zatiaľ neuplatnil. Diskusiu o uplatnení týchto princípov v rámci armády môžete nájsť tu.


7.3. Zamestnanosť a mzdy


Z pohľadu sociálnej politiky je zamestnanosť vždy jedným z kľúčových zrkadiel stavu niektorej zo sociálnych skupín. Ak je určitá časť obyvateľstva diskriminovaná v tejto súťaži na trhu práce (napríklad pre nerovnaké kritéria pri prijímaní do zamestnania alebo rozdielnu odmenu za rovnakú prácu), škodí to dlhodobo celej spoločnosti. Ak má určitá skupina obyvateľstva nižšiu mieru zamestnanosti a/alebo mzdy, väčšinou to súvisí s hlbšími problémami v jej celkovom spoločenskom postavení. Samozrejme, k interpretácii takýchto zistení treba pristupovať opatrne a pozerať sa na ne v súčinnosti s inými údajmi – o vzdelaní, politickom vplyve a podobne – tak, ako to robíme v ďalších častiach tejto kapitoly. Podrobnú analýzu tejto témy môžete nájsť aj v publikácii Slovensko na ceste k rodovej rovnosti. Pohľad na priemerné platy v jednotlivých oblastiach hospodárstva môže byť dôležitým faktorom v rámci rodovej rovnosti téme horizontálnej segregácie žien na pracovnom trhu.

Podľa priloženého grafu môžeme pozorovať, že ekonomická aktivita žien dosahuje v priemere len okolo 50% zatiaľ čo priemerná ekonomická aktivita mužov sa drží nad hranicou 67% aj v roku 2011.  Zaujímavé je pozorovať ekonomickú aktivitu podľa vzdelania. Tam skoro vo všetkých kategóriách prevažujú muži, ale ek. aktívne vysokoškolsky vzdelané ženy sa začínajú v číslach výrazne približovať mužskej populácii a v prípade 1. Stupňa VŠ vzdelania ich dokonca prevyšujú.


7.3.1. Rozdiely v mzde mužov a žien


Pri detailnejšom pohľade na výšku miezd môžeme vidieť, že hoci rozdiely medzi mužmi a ženami existujú vo všetkých európskych krajinách, sú tu významné rozdiely vo veľkosti týchto rozdielov (ako ukazuje Tabuľka 7.1).

V oblasti priemyslu, stavebníctva a služieb sú najväčšie príjmové rozdiely medzi mužmi a ženami v krajinách ako Česká republika, Slovensko, Spojené kráľovstvo (19,5-25,5% rozdiel v roku 2010). V týchto krajinách sú ženy v priemere odmeňované za prácu oveľa menej ako muži, pričom tieto rozdiely môžu byť spôsobené napríklad nedostatočným počtom žien na manažérskych a iných lepšie platených postoch.

Na druhej strane, najmenšie príjmové rozdiely medzi mužmi a ženami sú v krajinách ako Švédsko, Slovinsko či Bulharsko (4,4-15,8% rozdiel v roku 2010). V týchto krajinách majú ženy nadpriemerné možnosti na uplatnenie najmä v oblasti služieb, v ktorých sú za prácu ohodnotené približne rovnako ako ich kolegovia. Dostupné sú im aj dobre platené pracovné príležitosti v oblasti priemyslu, kde tradične dominujú muži.

Tabuľka 7.1: Rozdiel medzi priemerným platom muža a ženy v priemysle a službách (% platu).

Do 2007 je používaná NACE 1.1, od 2008 je to NACE 2 a miesto priemyslu a služieb (Industry and services) sa využíva priemysel, stavebníctvo a služby (Industry, construction and services)

Zdroj: Eurostat (2012)

Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším rozdielom medzi platmi mužov a žien v skúmanej oblasti (20,7% v roku 2010), hoci sa tento rozdiel významne znižuje – medzi rokmi 2002 a 2010 klesol o takmer 5 percentuálnych bodov, kým napríklad v Českej republike v tomto období skôr stagnoval. Podrobnejšie údaje o stave na Slovensku môžeme vidieť z výsledkov konferencie Odbúravanie rozdielov v odmeňovaní mužov a žien, ktorá sa konala 6. - 7. septembra 2012 v Bratislave. Porovnanie v rámci jednotlivých odvetví nájdete tu. Štatistiku hrubej mesačnej mzdy v roku 2011 podľa veku a pohlavia nájdete tu.

Celkovo môžeme konštatovať, že príjmová nerovnosť medzi mužmi a ženami sa v čase skôr znižuje, aj keď tempo tohto poklesu je pomerne nízke. Podobný obraz získame, ak namiesto priemerných miezd začneme porovnávať mediánové, ako ich uvádza OECD (slovenské údaje chýbajú). Medzi rokmi 1999 a 2006 nastal v členských štátoch OECD priemerný pokles rodových rozdielov v mediánových mzdách o viac ako 3 percentuálne body. 

Každá štatistická metóda má svoje obmedzenia a z uplatnenia odlišných prístupov môžu vyplynúť veľmi odlišné výsledky. Napríklad v Českej republike boli v roku 2006 rozdiely v priemernej mzde mužov a žien až 24,5%, kým rozdiel v mediánovej mzde dosiahol len 18%. Česká republika teda má jednu z najväčších medzier v priemerných mzdách, kým pri mediánovej mzde je oveľa bližšie priemeru vyspelých krajín. Naznačuje to, že u našich západných susedov mužov je v porovnaní napríklad so západnou Európou pravdepodobne prevaha mužov veľmi koncentrovaná práve medzi extrémne dobre platenými zamestnancami, zatiaľ čo v ostatných skupinách sú rodové rozdiely nižšie. Na úrovni EÚ sú vytvorené viaceré mechanizmy na podporu platovej rovnosti, napríklad vo forme Európskeho dňa rovnosti odmeňovania

Nerovnosť pohlaví v príjmovej oblasti má rôzne dôsledky, ktoré sú pre tvorcov sociálnej politiky veľmi dôležité. Ak ženy v príjmoch výrazne zaostávajú, predznamenáva to nízku životnú úroveň žien žijúcich osamote, alebo žien s deťmi, ktoré pracujú v oblasti služieb a priemyslu. Hlavné problémy v tejto oblasti na Slovensku sú:

a.)    Nevýhodnejšia pozícia žien na trhu práce (rodičovstvo je stále považované za prevažne ženskú rolu).

b.)    Rodičovská rola je často vážnou prekážkou v pracovnom uplatnení.

c.)    Nedostatočné (alebo absentujúce) úsilie nájsť riešenia na zosúladenie rodinnej a pracovnej sféry.

d.)   Nedostatok poznatkov o organizácii práce.


7.3.2. Zamestnanosť matiek s deťmi


Veľmi dobrým indikátorom reálnej rodovej rovnosti na trhu práce v tej-ktorej krajine je miera zamestnanosti žien s deťmi. Rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú často veľmi veľké (ako ukazuje Tabuľka 7.2) a často sú ovplyvnené množstvom rôznych faktorov.

Najvyššia je zamestnanosť matiek v krajinách ako Slovinsko, Švédsko, Dánsko či Island (80,3%-85,7%), kde je tento fakt podopretý ešte dvoma ďalšími zaznamenania hodnými faktormi:

-          zamestnanosť žien (celkovo, teda nielen s deťmi) dosahuje v týchto krajinách podobne vysoké percento (81,9%-85,7%),

-          zamestnanosť matiek je dokonca v niektorých prípadoch o niečo vyššia ako zamestnanosť žien v skupine 25-49 rokov všeobecne.

V týchto krajinách majú ženy s deťmi najväčšiu šancu zamestnať sa, pričom štát ich k tomu motivuje. Všetky tri krajiny zároveň dosahujú vysokú zamestnanosť matiek bez rozdielu veku dieťaťa. Takúto vysokú zamestnanosť matiek môžeme vysvetliť aj vysokým percentom detí (44%-95%), ktoré sa v týchto krajinách dostanú do formálnej starostlivosti alebo do predškolských zariadení, kde sa o deti starajú, kým je matka v práci. Zároveň navštevujú deti túto starostlivosť 29 až 36 hodín týždenne, čo uľahčuje matkám hľadanie práce na polovičný, alebo plný úväzok. Schopnosť sociálneho systému motivovať matky pri hľadaní práce tu však hrá kľúčovú úlohu.

Na opačnej strane štatistík sa nachádzajú krajiny ako Mexiko, Malta či Turecko, kde je zamestnanosť matiek výrazne podpriemerná (26,1-42,2%), pričom tieto krajiny celkovo dosahujú najnižšie miery zamestnanosti žien (27,6-51,1%). K nízkej zamestnanosti žien dochádza bez rozdielu veku dieťaťa, pričom s výnimkou Mexika je tu aj najnižšia miera zamestnanosti žien vo veku dieťaťa 0-2 roky.

Dôležité je všimnúť si krajiny, ktoré majú výrazný rozdiel medzi zamestnanosťou žien a zamestnanosťou matiek. Patria medzi ne napríklad Austrália (10,2%), Japonsko (13,2%), Česká republika (15,2%), Maďarsko (12,5%), či Nový Zéland (11,9%). Spomínané rozdiely naznačujú, že problém nie je len v rodovej klíme vo všeobecnosti, ale aj v prostredí (sociálnej politike), ktoré nepraje zamestnanosti matiek. Tento problém sa v strednej a východnej Európe týka najmä zamestnanosti matiek veľmi malých detí.

Zaujímavým príkladom je Estónsko, ktoré dosahuje nadpriemernú zamestnanosť žien (75,5%), ale zamestnanosť žien s dieťaťom vo veku 0-2 roky tu dosahuje jedno z najnižších percent (30,6%). Toto číslo ukazuje, že štát nemotivuje matky hľadať si zamestnanie krátko po narodení dieťaťa, pretože štedrý sociálny systém matkám garantuje približne rovnakú životnú úroveň, akú mali pred narodením dieťaťa. Česká republika dosahuje mierne podpriemerné čísla v oblasti zamestnanosti matiek (58,8%) a zároveň jedno z najvyšších percent zamestnanosti žien s deťmi vo veku 6-15 rokov (84,6%). Toto číslo poukazuje na vysokú schopnosť českého sociálneho štátu motivovať matky pri hľadaní práce, akonáhle ich dieťa dosiahne školský vek a začne tráviť väčšinu času vo vzdelávacích zariadeniach. Naopak, pri malých deťoch do 2 rokov je zamestnanosť len 18,9%, pretože len 2,6% českých detí do dvoch rokov je v nejakej forme zariadenia – v jasliach či v škôlke.

Slovensko dosahuje priemerné ukazovatele zamestnanosti matiek (71,2%), pričom zamestnanosť matiek s dieťaťom mladším ako 2 roky dosahuje veľmi nízku hodnotu (15,7%). Len 4,9% detí do dvoch rokov dostáva starostlivosť v škôlke alebo jasliach. Naopak, v škandinávskych krajinách je to približne polovica takýchto detí, a dokonca aj v tradične konzervatívnom Nemecku už toto číslo prekročilo 20%. Porovnanie zamestnanosti žien v jednotlivých krajinách podľa Eurostatu nájdete tiež tu.

Tabuľka 7.2: Zamestnanosť matiek v krajinách OECD (%).

Zdroj: OECD (2011) OECD Family Database, OECD, Paris.


7.4. Príjmy, chudoba a rod


Pri analýze príjmov mužov a žien (teda z hľadiska rodu) sa budeme zaoberať predovšetkým dvoma aspektmi:

-          príjmovým postavením osamelých rodičov s deťmi,

-          daňovým zaťažením práce osamelého rodiča, prípadne druhého rodiča pri pároch.

Dôvod, prečo sú pri skúmaní príjmov z rodového hľadiska relevantné práve tieto otázky, spočíva v tom, že osamelí rodičia sú vo všetkých krajinách dominantne ženy. Rovnako platí, že ak sa ide zamestnať druhý člen rodiny, vo väčšine prípadov ide o ženu. Preto je postavenie týchto skupín jedným z dôležitých spôsobov analýzy rodovej situácie a nerovností.


7.4.1. Príjmy osamelých rodičov s deťmi


Pri pohľade na príjmové štatistiky sa ukazuje (ako ilustruje aj tabuľka 7.2), že najlepšie je o domácnosti osamelých rodičov s deťmi postarané v Južnej Kórei, Turecku, Maďarsku, na Slovensku či v Taliansku, kde príjem týchto rodín dosahuje 60-76% priemernej životnej úrovne v krajine. Na opačnej strane štatistík sa nachádzajú USA, Írsko, Mexiko, Nový Zéland či Spojené kráľovstvo, kde príjem domácností osamelých rodičov dosahuje len okolo 40% priemernej životnej úrovne v krajine. Sociálny štát v týchto krajinách nie je schopný dostatočne nahradiť výpadok príjmu, spôsobený rozpadom existujúcej rodiny, a životná úroveň tak klesá o viac ako polovicu oproti priemeru.

Slovensko v tomto porovnávaní dosahuje nadpriemernú úroveň príjmov domácností osamelých rodičov s deťmi – rodina s jedným dospelým dosahuje 60% príjmového priemeru v krajine, čo nás radí na špičku porovnávaných vyspelých krajín. Tento fakt je osobitne pozoruhodný ak vezmeme do úvahy, že pri podpore úplných rodín už na tom Slovensko nie je až tak dobre. 

Graf 7.1: Životná úroveň domácností s deťmi voči bezdetným domácnostiam.

Zdroj: OECD (2011) OECD Family Database, OECD, Paris.

Napriek všetkým rozdielom však vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že životná úroveň osamelých rodičov, ktorými sú najmä ženy, je všade vo vyspelých krajinách výrazne nižšia než pri bezdetných alebo úplných rodinách. Snaha o riešenie tohto problému prebieha aj na úrovni európskych inštitúcií. Príkladom je Správa EÚ o situácii osamelých matiek.


7.4.2. Daňové zaťaženie rodín


Obraz rodovej situácie pri príjmoch zaujímavo a pomerne neočakávaným spôsobom dopĺňa štatistika o celkovom daňovom zaťažení rodín po započítaní rodinných dávok. Tá meria, koľko percent z hrubého príjmu stratia jednotlivé typy rodičov na úkor daní a koľko získajú na štátnej pomoci.

Na tieto čísla sa možno pozrieť z dvoch pohľadov. Prvým je, aká je výška zdanenia rodičov. Keďže rodičia tvoria významnú časť ekonomicky aktívnej populácie, neprekvapí, že zdanenie rodičov závisí najmä od celkového zdanenia príjmov v krajine. Škandinávske krajiny s vysokým zaťažením vedú aj v tejto kategórii. Na čele štatistík sa nachádzajú krajiny ako Dánsko, Nemecko, Holandsko či Belgicko (26-35,6%). Tieto krajiny však výmenou za vyššie daňové zaťaženie poskytujú rodinám kvalitnú sociálnu starostlivosť. Medzi krajiny s vysokým zaťažením rodín však môžeme zaradiť aj Poľsko (31,5-30,8%), ktoré na jednej strane rodiny vysoko daňovo zaťažuje, ale na druhej strane im neposkytuje sociálnu starostlivosť, aká je bežná v Západnej Európe, kde je daňové zaťaženie podobné.

Naopak, s najmenším daňovým zaťažením sa stretávajú rodiny v Luxembursku, Českej republike, Slovensku či Írsku (10,3 až -1,8%), kde štát berie rodinám na daniach najmenej prostriedkov. Daňový systém tak vychádza rodinám v ústrety a príliš neznižuje ich životnú úroveň. Slovensko patrí medzi krajiny s najnižším daňovým zaťažením rodín (10,2-10,9%). Tento fakt je možné pripisovať celkovo nízkemu daňovému zaťaženiu, ktoré rodinám neznižuje životnú úroveň tak ako v západnej Európe. Zaujímavým príkladom je Írsko, kde dosahuje daňové zaťaženie rodín negatívne číslo, čiže štát poskytne rodinám na daniach o niečo viac ako im zoberie. Štedrá daňová politika voči rodinám teda nielen že nijako neznižuje životnú úroveň rodín, ale im ju dokonca mierne zlepšuje.

K prekvapujúcim záverom však dospejeme, keď sa pozrieme na rozdiely medzi zaťažením osamelých rodičov a úplných rodín, najmä tých s podobným príjmom. Väčšina členských krajín OECD znevýhodňuje osamelých rodičov. Inými slovami, namiesto kompenzácie nižšej životnej úrovne, o ktorej sme hovorili vyššie, kombinácia sociálnej a daňovej politiky má tendenciu tento rozdiel prehlbovať. Najhoršia situácia nie je len v „tradičnejších“ krajinách, akými sú Maďarsko či Mexiko, ale aj vo Fínsku, Holandsku a Švédsku. Naopak, jemne favorizujú osamelých rodičov inak konzervatívnejšie krajiny – Česko, Slovensko, Nemecko či Francúzsko. V tejto debate sa často vyskytnú aj kontroverznejšie otázky - diskusiu o takejto otázke týkajúcej sa chudoby a rodín s deťmi nájdete tu.


7.5. Vzdelanie a rod


Vo vyspelých štátoch je dnes vzdelanie jedným z kľúčových predpokladov individuálneho ekonomického a spoločenského úspechu. Pri skúmaní rodových nerovností ho preto nemožno obísť.

Historicky mali ženy oveľa obmedzenejší prístup k vzdelaniu ako muži. Dodnes to tak je v mnohých rozvojových krajinách (porovnanie rozvojových krajín z hľadiska Social Institutions and Gender Index nájdete tu). Jednou z inštitúcií, ktorá sa snaží proti tomuto stavu bojovať, je UNESCO, ktoré v roku 1960 vydalo Dohovor proti diskriminácii vo vzdelávaní. Vo vyspelých štátoch, združených v OECD, to však už väčšinou neplatí – naopak, ženy v niektorých krajinách už získavajú viac vzdelania. Vývoj v posledných desaťročiach najlepšie ilustruje Tabuľka 7.3, ktorá ukazuje priemerný počet rokov strávených vzdelávaním pre mužov a ženy vo všeobecnosti i v jednotlivých vekových kohortách. Diskusiu a právach žien v rozvojových krajinách nájdete tu.

Tabuľka 7.3: Priemerný počet rokov strávených vzdelávaním.

Zdroj: OECD (2011) OECD Family Database, OECD, Paris

Dnes žijúci dospelí muži vo vyspelom svete študovali oproti ženám dlhšie len o 0,1 roka, čo je zanedbateľný rozdiel. V niektorých škandinávskych krajinách, v severnej Amerike, ale napríklad aj v Poľsku, však už ženy dosahujú vyššiu mieru vzdelanosti. Naopak, výraznejší rodový rozdiel v neprospech žien pretrváva v Ázii (Kórea, Japonsko) a germánskej kultúre (Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko).

Uvedené údaje však vypovedajú o všetkých dnes žijúcich dospelých ľuďoch v produktívnom veku. Pri staršej a strednej generácii tak zachytávajú situáciu spred niekoľkých desiatok rokov. Ak sa pozrieme (v Tabuľke 3) na situáciu medzi najmladšou generáciou (25-34 rokov), môžeme vidieť, že v bohatom svete sú ženy už dnes o 0,4 roka vzdelanejšie. Medzi mladou generáciou, okrem Švajčiarska, neexistuje vyspelá krajina, kde by ženy dnes študovali výrazne kratšie ako muži (tam je ešte rozdiel 0,7 roka). Naopak, mladé ženy študujú v priemere oveľa dlhšie ako muži v škandinávskych krajinách a na juhu Európy, ale napríklad aj v Poľsku či v anglosaských štátoch. Aj na Slovensku už mladé ženy študujú mierne dlhšie ako muži (rozdiel 0,2 roka).

Druhým zaujímavým indikátorom je rozloženie štúdia podľa oblastí. Všade na svete existujú tradične „mužské“ a tradične „ženské“ odbory. V literatúre sa vedú diskusie o tom, do akej miery na to vplývajú fyziologické a do akej miery kultúrno-sociálne faktory. Práve z rozdielov medzi krajinami (v Tabuľke 4) možno usúdiť, že kultúrno-sociálne faktory musia zohrávať určitú úlohu. Muži napríklad dominujú v matematike, IT a strojárskych odboroch, ale rozsah tejto dominancie sa zásadne líši, a to nielen medzi krajinami, ale aj medzi odbormi. Estónsko má napríklad dobré výsledky v rodovej rovnosti vo všetkých týchto oblastiach. Na druhej strane ázijské krajiny (Kórea, Japonsko) majú vysoké percento žien študujúcich prírodné vedy, ale pomerne nízke percento žien v strojárskych odboroch.

Tabuľka 7.4: Získané univerzitné tituly podľa pohlavia a oblasti (% získaných titulov).

Zdroj: OECD (2011) 'Education at a Glance 2011: OECD Indicators', OECD Education Database 2011, OECD, Paris

Pri bližšom pohľade opäť vidíme, že všeobecne prijímané predstavy o tom, v ktorých krajinách je najvýraznejšia rodová rovnosť, sa v praxi nie vždy potvrdzujú. Napríklad Fínsko má slabé zastúpenie žien pri štúdiu strojárstva, zatiaľ čo Nórsko má spolu s Holandskom a Švajčiarskom jedny z najhorších výsledkov v oblasti matematiky a IT (len 13%, resp. 10% a 9% študentov tvoria ženy).

Slovensko má podpriemerný počet žien, ktoré získajú vysokoškolský titul v oblasti humanitných vied a vzdelávania (67%), podpriemerný počet žien, ktoré získajú matematické a IT vzdelanie (11%) a nadpriemerný počet žien, ktoré získajú titul v oblasti strojárstva (31%). To ukazuje, že problém rodovej segregácie vo vzdelávaní je u nás jeden z tých menej vypuklých.


7.6. Rozhodovanie


Rodová (ne)rovnosť na trhu práce či pri vzdelávaní je úzko prepojená aj s podielom žien na moci a rozhodovaní v spoločnosti. Samozrejme, tento vzťah nie je jednosmerný a lineárny, predstavuje skôr cyklus, kde väčšia vzdelanosť a zamestnanosť v optimálnom prípade vedú k tomu, že ženy postupne obsadzujú aj významné rozhodovacie pozície a z nich presadzujú politiky a rozhodnutia, ktoré ďalej napomáhajú dosahovaniu rozhodovacej rovnosti. Stáva sa však aj to, že väčšia prítomnosť na trhu práce či vo vzdelávacom systéme nezabezpečí automaticky aj pomerný podiel na moci, respektíve ho zabezpečí len čiastočne (ako ukazuje Tabuľka 7.5). Napríklad Holandsko má veľmi vysoký podiel žien vo verejných funkciách – poslanci, ministri, vysokí úradníci – ale veľmi nízky vo veľkých korporáciách v súkromnom sektore.

Tabuľka 7.5: Podiel žien v rôznych pozíciách (v percentách).

Tabulka_75.png

Zdroj: Európska komisia (2012)

Keď sa pozrieme na všetky ukazovatele, najlepšie rozhodovacie uplatnenie žien je v krajinách ako Lotyšsko, Francúzsko, Švédsko či Fínsko. Ženy tu vo výraznej miere obsadzujú posty v správnych radách, verejných úradoch, vládach či parlamentoch. Na opačnom konci sa nachádzajú krajiny ako Maďarsko, Luxembursko, Cyprus či Turecko, kde dosahujú ženy relatívne nízke zastúpenie v rozhodovacích funkciách vo verejnom či pracovnom živote. Ženy tu nemajú dostatok prostriedkov pre vlastné uplatnenie a kariérny rast.

Zaujímavým príkladom je Rumunsko, ktoré dosahuje hlboko podpriemerné čísla zastúpenia žien vo všetkých skúmaných kategóriách s výnimkou verejného sektora, kde dosahujú ženy zastúpenie 51%. Ukazuje to, že v strednej a východnej Európe je štátna administratíva vrátane vysokých pozícii relatívne feminizovaná, ale vysoká politika naopak zostáva viac mužskou baštou.

Neplatí to však v našom regióne univerzálne. Slovensko dosahuje priemerné čísla zastúpenia žien vo verejnom či pracovnom živote. Ženy pracujú ako prezidentky v 20% najvýznamnejších slovenských firiem, pričom 13% dozorných rád najvýznamnejších spoločností na Slovensku tvoria ženy. Slovenský pracovný trh je schopný ponúknuť ženám možnosti pre seba uplatnenie, ale nie na úrovni krajín, ktoré dominujú daným štatistikám. 

Ak sa pozrieme na stav zastúpenia žien vo vrcholných politických orgánoch na území SR z volieb roku 2010, možno badať značnú prevahu mužov, čo do počtu obsadených miest v týchto orgánoch. S výnimkou poslankýň Európskeho parlamentu, podiel žien na národnej, regionálnej a miestnej úrovni dosahuje menej než 20%. (Holubová, B. 2010, s. 2)


7.7. Špecifiká slovenského vývoja


Československá republika (ČSR) sa hneď po svojom vzniku vyznačovala relatívne vysokou mierou rodovej rovnosti oproti iným krajinám. Napríklad všeobecné volebné právo pre všetkých, bez rozdielu na majetku alebo pohlaví, bolo uzákonené hneď po vzniku ČSR. Situácia v jednotlivých častiach krajiny sa však odlišovala. Ženy mali lepšie, rovnoprávnejšie postavenie v českých krajoch než na Slovensku. Presadzovanie rodovej rovnosti bolo zjavne omnoho zložitejšie v rurálnych než v urbánnych oblastiach.

Významnou zmenou bol rok 1948, kedy v celej spoločnosti v dôsledku uchopenia moci komunistami nastali veľké posuny. Postavenie žien sa taktiež menilo. Obzvlášť v prípade Slovenska dochádzalo k výraznej urbanizácii a k presunu obyvateľstva z vidieka do miest. Formálne bola spoločnosť rovnoprávna a zamestnanosť žien bola vysoká. Neexistovali však možnosti na vznik emancipačných hnutí ako na Západe. Ľudia nemali príliš veľkú možnosť rozvíjať sa (vzdelanie bolo na druhej strane k dispozícii bez ohľadu na pohlavie), snaha sa javila byť zbytočnou a nebola doceňovaná.

Muži aj ženy sa rovnako utiekali k rodinnému životu, keďže bez „kolaborácie s režimom“ sa mimo rodiny mohli len obmedzene realizovať. Celá spoločnosť bola uniformná a také bolo aj postavenie žien. Emancipácia však bola významným rozdielom oproti predchádzajúcim obdobiam. Ženy boli často režimom využívané na propagandu, keď sa do popredia dávali pro-režimné, emancipované odborníčky, robotníčky a podobne. Vek odchodu do dôchodku bol nižší než u mužov a celkovo sa dá povedať, že aj československá skúsenosť potvrdzuje, že postavenie žien sa v niektorých totalitných či autoritárskych režimoch v istom zmysle zlepšilo.

Ďalšou významnou zmenou bol rok 1989, ktorý priniesol koniec komunistického režimu a návrat slobody. Dovtedajší obmedzujúci systém sa zrútil a ľuďom sa otvorili nové možnosti realizovať sa. Rodová rovnosť sa stala témou aj z dôvodu snahy o integráciu do západných štruktúr. Európska únia od konca 90. rokov rodovú rovnosť explicitne vyžadovala (Amsterdamská zmluva) aj od kandidátskych krajín. V krajinách usilujúcich o vstup sa vyskytovali najmä tieto problémy: rozdiely v odmeňovaní mužov a žien (ženy dostávajú za tie isté činnosti menšie odmeny), slabé zastúpenie žien v rozhodovacích pozíciách, nízke povedomie o rodových nerovnostiach, nedostačujúce inštitucionálne zázemie. Štúdia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny uvádza súčasné stratégie, priority a legislatívu pre dosiahnutie rovnosti príležitostí na Slovensku.  Poukazuje na dôležité dokumenty, s ktorými sa zaviazala zabezpečiť rovnosť šancí pre obe pohlavia. Viac sa dočítate tu.

 

Muž a žena na Slovensku – názory verejnosti


Vnímanie rodových rolí

Formovanie súčasného postavenia žien v rámci slovenskej spoločnosti sa naštartovalo po páde komunizmu v roku 1989. Otázka spoločenských úloh oboch pohlaví odvtedy rezonuje vo verejnom diskurze hlavne z pohľadu rodinného, pracovného, mediálneho a náboženského života. Muži a ženy sa tak musia neustále adaptovať na požiadavky a očakávania spoločnosti spojenými s transformáciou spoločnosti, ktorá plynule prebieha od pádu komunizmu (Bútorová, 2009).

Ako ukazujú prieskumy verejnej mienky, od ideálnej ženy sa najviac očakáva, že sa dokáže starať o domácnosť (70% respondentov). Na druhej strane, len 18% respondentov očakáva od ženy, že dokáže materiálne zabezpečiť rodinu. Žena by mala byť príjemná spoločníčka (58% respondentov), mala by byť empatická voči problémom okolia (51% respondentov) a mala by sa starať o svoj vzhľad (42% respondentov) (Bútorová, 2009).

Ideálny muž by mal na základe rovnakých prieskumov byť v prvom rade schopný zabezpečiť rodinu (79% respondentov). Na druhej strane, len 44% respondentov si myslí, že by sa mal vedieť postarať o domácnosť. Medzi ostatné vlastnosti ideálneho muža patrí schopnosť profesionálne uspieť (63% respondentov), nezávisle sa rozhodovať (61%), správať by sa mal racionálne (54%) a tiež by mal mať schopnosť mobilizovať svoje okolie  (Bútorová, 2009).

Všetky tieto vlastnosti prevládajú u jedného z pohlaví, pričom u druhého sa považujú za menej dôležité. Takto je možné rozlíšiť čisto mužské alebo ženské atribúty, pričom existujú aj podobné atribúty (tolerancia, vzdelanie, záujem o veci verejné a podobne). Je tu možné definovať ideálneho muža ako schopného profesionála, ktorý materiálne zabezpečí svoju rodinu, so záujmom o kariérny rast a veci verejné. Na druhej strane, žena by mala byť schopnou matkou starajúcou sa o domácnosť, zároveň by mala byť empatická, dobrá spoločníčka starajúca sa o svoj vzhľad. Na základe týchto atribútov je možné definovať v slovenskej spoločnosti stereotypy týkajúce sa oboch pohlaví, ktoré majú oddelené svoje spoločenské úlohy a status  (Bútorová, 2009).

Postupne sa však vnímanie ženy najmä ako udržiavateľky domácností znižuje, podobne ako muži strácajú dominanciu pri materiálnom zabezpečení rodiny. Tieto zmeny vo vnímaní oboch pohlaví boli spôsobené verejnou diskusiou, do ktorej sa zapájali mnohé ženy, ktoré sa jednak starali o domácnosť a zároveň aj živili rodinu. Rastúca nezamestnanosť spôsobená transformáciou ekonomiky spôsobila mužom ťažkosti pri udržaní zamestnania a tým svojho postavenia ako dominantného prispievateľa do rodinného rozpočtu  (Bútorová, 2009). Situáciu žien v tomto čiastočne zhoršila ekonomická kríza, ktorá zasiahla ženy výraznejšie než mužov.

Z pohľadu celkovej zamestnanosti sú muži zamestnaní viac ako ženy. Je to spôsobené relatívne vysokým percentom žien, ktoré sú na materskej dovolenke, alebo sa starajú doma o deti či domácnosť. V prípade dobrých zárobkov muža môžu byť ženy demotivované pri hľadaní zamestnania, čím rastie percento žien, ktoré sa nechcú zamestnať. Naopak muži sú oveľa viac motivovaní hľadať si prácu, keďže sú hlavnými prispievateľmi do rodinného rozpočtu, a zároveň spoločnosť od nich očakáva, že sa dokážu materiálne postarať o svoju rodinu  (Bútorová, 2009). Diskusiu o rodových stereotypoch a deľbe práce nájdete tu.


Muži a ženy na pracovnom trhu

Slovenská spoločnosť vníma ženy ako súčasť spoločnosti s menšími možnosťami pre sebauplatnenie v porovnaní s mužmi, čo odzrkadľujú aj rodové štatistiky. Inštitúcie, ktoré by sa mali najviac starať o zrovnoprávňovanie oboch pohlaví (parlament, vláda či ombudsman) sú však tiež vnímané ako menej naklonené zrovnoprávňovaniu oboch pohlaví. Takto dochádza k situácii, kedy sa v spoločnosti udržiavajú nerovnosti medzi pohlaviami jednak zo strany verejných inštitúcií, ale aj spoločnosti samotnej (Bútorová, 2009).

Táto nerovnosť je spôsobená horším uplatnením žien na pracovnom trhu. Ženy sa považujú za znevýhodnené v časoch prepúšťania vo firme, po návrate z materskej dovolenky alebo v prípade, že dosiahli vyšší vek (45 a viac rokov). Mimopracovné problémy žien sa týkajú hlavne oblasti starostlivosti o deti a domácnosť, kedy im prekáža nedostatočná angažovanosť mužov v týchto dvoch oblastiach  (Bútorová, 2009).

Z pohľadu žien je problematika nerovnosti na pracovnom trhu jednoznačným prípadom. Až 70% žien si myslí, že zvýhodňovanie mužov na pracovnom trhu existuje (a je aj nesprávne), kým len 3% žien so zvýhodňovaním mužov súhlasia a 25% žien zvýhodňovanie mužov vôbec nevníma (Bútorová, 2009).

Muži vnímajú situáciu s ich vlastným zvýhodnením na pracovnom trhu úplne inak ako ženy. Zatiaľ čo 44% mužov vníma svoje zvýhodňovanie ako nesprávne a len 11% mužov s ním súhlasí, ale až 42% mužov si myslí, že na pracovnom trhu nedochádza k zvýhodňovaniu mužov pred ženami. Z týchto výsledkov vyplýva, že muži síce vnímajú nerovnosť podobne ako ženy, ale prevažne ju považujú za nezmeniteľnú z dôvodu prirodzeného usporiadania spoločnosti  (Bútorová, 2009).

Z pohľadu pracovnej výkonnosti je situácia podobne protichodná. Muži si totiž oveľa viac myslia, že ženy nedokážu pracovať na rovnakej úrovni ako oni, pričom ženy sa považujú za rovnocenné pri otázke pracovnej výkonnosti  (Bútorová, 2009).


Politická angažovanosť žien

Z pohľadu občianskej spoločnosti nie sú výrazné rozdiely medzi oboma pohlaviami. Muži aj ženy sa v približne rovnakej miere zapájajú do občianskych aktivít (voľby, politické mítingy, riešenie problémov v komunite a podobne). Muži sú však mierne aktívnejší ako ženy. Napriek tomu si 64% žien myslí, že žiadna politická strana nedokáže vyriešiť ich problémy, alebo nevedia o takej, ktorá by to dokázala  (Bútorová, 2009).

Slovenská spoločnosť má v oblasti rodovej rovnosti stále mnoho nedostatkov, ktoré možno prisudzovať pozostatkom minulého komunistického režimu, ktorý jasne oddeľoval povinnosti žien od mužov. Vnímanie diskriminácie zo strany oboch pohlaví je síce stále zreteľné, ale postupom času sa rozdiely vo vnímaní spoločenskej úlohy žien a mužov stierajú. Platové rozdiely a rozličný prístup k zdrojom medzi mužmi a ženami však stále zostáva hlavným problémom slovenskej spoločnosti  (Bútorová, 2009).

 

Kvalitná politika rodovej rovnosti by pritom bola pre spoločnosť prínosná z mnohých dôvodov:

a.)    rovnosť všetkých ľudských bytostí (ľudsko−právne, humanistické dôvody),

b.)    výpoveď o reálnej kvalite demokracie (politické dôvody),

c.)    hospodárenie s ľudskými zdrojmi, sociálnym kapitálom (ekonomické dôvody),

d.)   zníženie rizika chudoby (sociálne dôvody),

e.)    EÚ nielen ako spoločný trh, ale zároveň synonymum pre sociálnu úniu („unitárne“ dôvody).

V prípade Slovenska je problematika rodovej rovnosti prepojená napríklad s otázkami chudoby a demografickými problémami. Celá štruktúra rodiny prechádza významnými zmenami a dnes sa musí vyrovnávať najmä s problémami, akými sú:

-          dlhodobá nezamestnanosť žien.

-          nerovnaké šance starších, vidieckych, rómskych žien.

-          feminizácia chudoby.

-          odsúvanie rodičovstva do neskoršieho veku.

-          pokles sobášnosti.

-          oslabovanie dominantného dvojdetného modelu rodiny.

-          pokles priemerného počtu detí v rodine.

-          mierny nárast rozvodovosti.

-          nárast podielu rodín s jedným rodičom.

Pre bližšie informácie o demografických problémoch a štatistikách čítajte tu

Mnohé z týchto problémov sa vyskytujú aj v ostatných postkomunistických krajinách.

Na Slovensku mali ambíciu riešiť problémy rodovej nerovnosti viaceré systémové dokumenty. V roku 1997 bol prijatý Národný akčný plán pre ženy s nasledujúcimi prioritami:

a.)        Realizovať v praxi rovnoprávne postavenie mužov a žien v rodine, zamestnaní a spoločnosti.

b.)       Vytvárať priestor pre osobnú voľbu životných stratégií v rodine, v zamestnaní a spoločnosti.

c.)        Vytvárať podmienky na odstraňovanie ekonomických znevýhodnení.

d.)       Formovať verejnú mienku k rešpektovaniu rovnoprávnosti.

e.)        Vytvárať podmienky na zvýšenie ochrany zdravia žien.

f.)        Eliminovať násilie na ženách.

Podobne ladeným dokumentom je Koncepcia rovnosti príležitostí žien a mužov (2001). Obsahuje návrhy na zlepšenie postavenia žien v spoločnosti.

Novým dokumentom je Národná stratégia na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách a v rodinách (2004). Jej cieľom bolo vytvoriť koordinovanú spoluprácu všetkých zainteresovaných aktérov pri reakcii a prevencii násilia páchaného na ženách.

Významným problémom zostáva zosúladenie rodinného a pracovného života. Tejto problematike sa venuje Návrh opatrení na zosúladenie rodinného a pracovného života na rok 2006 s výhľadom do roku 2010 (2006). Cieľom je zabezpečiť, aby osoby s rodičovskými povinnosťami neboli rodičovstvom obmedzované v pracovnom procese (na Slovensku napríklad pracovnou zmluvou na dobu určitú). Riešenia takýchto konkrétnych problémov majú napomáhať aj k zvráteniu nepriaznivej demografickej situácie na Slovensku. Najnovším dokumentom v tejto oblasti je Národný akčný plán rodovej rovnosti na roky 2010 – 2013.

Aktuálne sa na Slovensku aktívne problematike rodovej rovnosti venuje Národný projekt - Inštitút rodovej rovnosti.

Cieľom tohto projektu je najmä:

  • vytvoriť prostredie, účinné mechanizmy, nástroje a metódy implementovania rodovej rovnosti a elimináca rodovej nerovnosti na trhu práce
  • zlepšenie informovanosti, poradenstvo a zvýšenie právneho povedomia v oblasti diskriminácie
  • vytvorenie e- systému uplatňovania rodovej rovnosti a jeho celoštátnu koordináciu
  • zvýšenie odborných znalostí aktérov na prevenciu a elimináciu diskriminácie
  • zlepšenie databázy informácií a monitorovanie situácie v oblasti rodovej rovnosti na trhu práce (príklad dát o rodovej rovnosti nájdete tu
  • Tento projekt sa snaží o inštitucionálne monitorovanie podmienok v oblasti uplatňovania rodovej rovnosti v SR na úrovni krajských miest.

Aj napriek pokroku v rodovej problematike sa situácia na Slovensku vyznačuje zjavným nesúladom medzi deklarovanou situáciou a reálnym stavom. Formálne je rodová rovnosť legislatívne zabezpečená porovnateľne so stavom vo vyspelých európskych krajinách. V slovenských podmienkach však absentujú kontrolné a sankčné mechanizmy.

Z pohľadu politického zastúpenia žien v našom parlamente je pomer ženských kandidátov na poslancov nestabilný a od roku 1998 najskôr vzrástol zo 16,9% (1998) na 23,1% (vo voľbách 2002) a na 22,7% (voľby 2006). Na druhej strane, podiel zástupcov ženského pohlavia v parlamente stabilne stúpa. V roku 1998 sedelo v parlamente 12,7% žien, v roku 2002 to bolo 19,3% a po posledných voľbách roku 2006 to už je 20% všetkých parlamentných kresiel. Podobne rastie podiel aj v prípade regionálnych alebo miestnych parlamentov. Napriek tomu rastie u žien pocit, že sú v politike neadekvátne zastúpené (Bútorová, 2009). Podrobnú analýzu situácie žien v politike nájdete v analýzoe Inštitútu pre verejné otázky z roku 2002 alebo v tejto diplomovej práci

Inštitucionálne zabezpečenie rovnosti rodov zostáva v SR predmetom diskusií, hoci 1. januára 2008 bola konštituovaná Rada vlády SR pre rodovú rovnosť a rovnosť príležitostí. Rodovú problematiku majú v právomoci nasledujúce orgány:

a.)    Rada vlády SR pre rodovú rovnosť a rovnosť príležitostí.

b.)    Odbor rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí MPSVR SR.

c.)    Výbor NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

d.)   Stála komisia pre rodovú rovnosť a rovnosť príležitostí (od septembra 2007).

e.)    Slovenské národné stredisko pre ľudské práva.

f.)     Verejný ochranca práv.

g.)    Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

h.)    Národný inšpektorát práce a inšpektoráty práce.

V slovenských podmienkach môžeme pomenovať niekoľko výrazných rozporov, týkajúcich sa rodovej rovnosti. Klasickým problémom je nesúlad formálne definovaných zásad (zákony, nariadenia) s praxou. V slovenskej spoločnosti existuje silný konzervativizmus, ktorý je podporovaný nedostatkom informácií o problematike. Navyše, stále neexistuje inštitucionálna štruktúra na presadzovanie rodovej rovnosti. Aktéri, zainteresovaní v tejto problematike (štát, NGOs) nedokážu efektívne presadzovať svoje záujmy. Z hľadiska výskumu neexistuje dostatok rodovo členených dát a údajov, vďaka ktorým by situácia mohla byť odbornejšie monitorovaná a riešená. Ďalšie informácie a odkazy na zdroje na túto tému nájdete tu.


Bibliografia:


Bútorová, Z.(ed.) (2009). Ona a on na Slovensku: Zaostrené na rod a vek. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky

Chafetz, J. S a Dworkin, A. G. (1987). In the Face Of Threat: Organized Antifeminism in Comparative Perspective’, Gender Society, r.1, č. 33, s. 33-60.

Európska komisia (2012) ‘Database: women & men in decision making’, European Commission, dostupné na odkaze: http://ec.europa.eu/justice/gender-equality/gender-decision-making/database/index_en.htm

Eurostat: Európsky štatistický úrad (2012) [on-line]. [cit. 1.8. 2012]. Dostupný na odkaze http://www.ec.europa.eu/eurostat

Holubová, B. (2010) Účasť žien v politike – postoje, stav a perspektíva. 2010. [online].[citované 20. novembra 2012]. Dostupné na internete:

Lewis, J. (1992). Gender and the Development of Welfare Regimes, Journal of European Social Policy, r. 2, č. 159, s. 159-173

Možný, I. (2006) Rodina a společnosť. Praha: Sociologicke nakladatelstvi SLON, 2006, s. 312

OECD (2011) 'Education at a Glance 2011: OECD Indicators', OECD Education Database 2011, OECD, Paris

OECD (2011) OECD Family Database, OECD, Paris

Porubänová, S. (2006). Slovenská republika a rovnosť príležitostí mužov a žien:stav, problémy výzvy, Bratislava: Nadácia za toleranciu a proti diskriminácii.

Rôzni autori, Antifeminism, Feminism and Difference, Science Encyclopedia Online, stránka otvorená 20.8.2009, dostupné na odkaze: http://science.jrank.org/pages/8317/Antifeminism-Feminism-Antifeminism-Difference.html

Rôzni autori, Defining Feminism and Antifeminism, Science Encyclopedia Online, stránka otvorená ná 21.8.2009, dostupné na odkaze: http://science.jrank.org/pages/8316/Antifeminism-Defining-Feminism-Antifeminism.html

Vincent, A.(1995). Modern Political Ideologies. Cambridge: Blackwell.

Wikipedia. Antifeminism, Wikipedia Online, stránka otvorená 20.7.2009, dostupné na odkaze:  http://en.wikipedia.org/wiki/Antifeminism#_note-fair96